V pokojnom adventnom čase som jedného dňa dostal správu o plánovanom pochode čertov v našom krásnom mestečku. Hlavný krampusový čert sa totiž vyjadril, že príde do Spišskej Novej Vsi, lebo v Poprade ho neprijali. Darmo, ako sa hovorí, čert nikdy nespí. Či ten pochod u nás bude, naozaj dodnes neviem, a ak áno, môžem vás uistiť, že budem v tom čase spovedať a tam čertov skôr vyháňame.
Ale ako to s tými čertami naozaj bolo? Najprv sa títo čerti chceli ukázať v Poprade. Tam však angažovaní veriaci laici spísali proti ním objemnú petíciu. Čerti sa rozčertili a spustili inú protipetíciu. Našli sa totiž mnohí, ktorí tvrdili, že čertov v meste chcú. Chudáci krampusoví čerti sa totiž cítili diskriminovaní. Dočerta, veď aj s Mikulášom chodí čert! On môže a my nie? A možno by sa so sťažnosťou obrátili aj na Európsky súd pre ľudské práva, ale žiaľ, tam sa, zatiaľ, zaoberajú len právami ľudí, nie čertov. Mestská rada nakoniec rozhodla, že sa krampusoví čerti môžu popredvádzať v uzavretom priestore, aby sa s čertami mohli stretnúť všetci, ktorým by v predvianočnom čase chýbal tento „hlboký duchovný zážitok“. Pri východe mala strážiť kohorta ozbrojených mužov a poprípade zahnať neposlušného krampusa dovnútra.
Ale teraz vážne
Dostal som návrh, aby sme zbierali podpisy proti spomínanej akcii aj my. Veľmi si vážim odvážnych laikov, ktorí sa nebáli vzoprieť deštruktívnej pseudokultúre. Ale dnes, paradoxne, aj antireklama je vynikajúcou reklamou. Preto si myslím, že v našom prípade by to nebolo už správne. K téme ponúkam tri poznámky:
- Myslím, bol to staroveký filozof Platón, ktorý tvrdil, že každé umenie má výchovnú funkciu, teda má viesť človeka k dobru. Pýtam sa: „Aké posolstvo chceme týmto predstavením ponúknuť dnešnému človeku, mládeži a deťom v čase triumfu nenávisti, agresie a vojen…? A ako toto posolstvo korešponduje s tichým a pokorným posolstvom Vianoc?“
- Pre nás kresťanov diabol nie je len personifikáciou zla. Je to duch, padlý anjel, zákerná bytosť. On zaiste pôsobí omnoho inteligentnejšie a sofistikovanejšie ako prostredníctvom odpornej zakrvavenej masky. Ale máme mu robiť reklamu? My kresťania sa ho v krstných sľuboch zriekame, doslova, ignorujeme ho. („Zriekate sa zlého ducha?“)
- Myslím si, že cítime podstatný rozdiel medzi čertom, ktorí chodí s Mikulášom a Krampusom. S Mikulášom chodí anjel a čert. Jeden predstavuje dobro, druhý zlo. Človek sa totiž rozhoduje, či si ako Mikuláš zvolí konať dobro, alebo egoisticky volí zlo. Dobro je preto znázornené príťažlivo a zlo odporne. Samozrejme aj pri takýchto „čertovských“ rekvizitách dávame pozor, aby sme citlivé detské duše netraumatizovali.
Nakoniec povzbudenie: Keď sme presvedčení o škodlivosti tohto predstavenia, nechoďme tam ani zo zvedavosti, najmä tam nevoďme deti. Poraďme aj druhým. Tí, ktorí majú iní názor, nie sú naši nepriatelia. Všetci sme milované Božie deti. Vedieme s nimi dialóg, nie vojnu. Pamätajme, že nestačí len kritizovať. Musíme ponúkať pozitívne posolstvá. A to nielen v našich uzavretých komunitách, ale aj na verejnosti. Preto sa teším na predstavenie o Františkových jasličkách v kine Mier 30. decembra.
Prajem Vám požehnané sviatky v spoločenstve tých svätých anjelov, ktorí pri narodení Božieho Syna spievali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“
Na príhovor Vašich anjelov strážcov nech Vás žehná Pán.
To Vám praje a vyprosuje
Ján Záhradník
